Sojka škriekavá:
Je veľká ako holub (34 cm). Je červenkasto hnedá, má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom. Samec a samica sa navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro zafarbené. Za letu je nápadná biela škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom a sýto modrými pierkami s čierno-bielymi prúžkami. Lieta ťažko, vlnovito a trepotavo, na zemi poskakuje.

Vydáva „reeč-reeč“ alebo „krehk-krehk“ alebo „hieé“. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu.

Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a v rozsiahlejších mestských parkoch. Prevažne stály druh. Hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Obýva severozápadnú Afriku, celú Európu, Sibír a východnú Áziu po Čínu. U nás je rozšírená vo všetkých typoch lesov a sťahuje sa do miest.

Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo z vetvičiek, stoniek a korienkov je umiestnené v korunách stromov. Samice znášajú 5 – 6 zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia obidvaja rodičia 16 – 17 dní, mláďatá potom kŕmia asi 19 – 20 dní.

Na jar viac hmyz, ináč žalude, oriešky, bobule.

Garrulus, po slovensky sojka, je rod vtákov z čeľade krkavcovitých (Corvidae).

Kto chce na Slovensku chovať eurofaunu, ako STEHLIK, HÝĽ má sa načo tešiť.
Nepotrebujete žiaden CITES, lebo sem niesu zaradené, ale potrebujete povolenie na chov chráneného živočícha.Nič zložité až nato, že každý vták okrem krúžka alebo čipu musí mať DNA testy. Nielen chovné, ale aj každý jeden odchov. Až som oči otvárala....Veď ak chcete chovať medveďa tak potrebujete tie iste doklady ako pri týchto malých vtáčikoch

Ak by sa ma Marian Jaslovský v rámci práve prebiehajúcej ankety opýtal, ktoré zviera sa mi spája s detstvom, určite by som odpovedal, že kavka. Môže za to rakúsky etológ Konrad Lorenz, známy predovšetkým výskumom správania divých husí. V československej normalizačnej televízii sa raz objavil film, v ktorom bielovlasý bradatý Lorenz pobehoval pred kamerou s dvoma kavkami na pleci a všemožne sa snažil nadchnúť divákov zaujímavosťami z ich intímneho života. V mojom prípade sa mu to podarilo natoľko, že som si kavku doslova vymodlil a dnes po nej túžim opäť. Možno raz, keď odídem zo Slovenskej akadémie vied a konečne zbohatnem, kúpim rodine pekný vidiecky dom, zasadím strom a zaobstarám deťom dvojtýždňové mláďa kavky.

Mladučkú a celkom krotkú kavku som dostal na desiate narodeniny. Otec ju získal od známeho lesníka, ktorý ju ešte len polooperenú vybral z hniezda a dokŕmil. Meno Kafka jej vymyslel otec, napriek tomu, že Kafkova literárna tvorba nijako neovplyvnila jeho predchádzajúci život. Či bol náš Kafka skutočne samček, to sme nikdy nezistili.

Do domu sme Kafku púšťali neradi, lebo všetko značkoval svojím bielym trusom a unavovalo nás neustále pobiehať s vlhkou handrou okolo jeho kloaky. Práve preto môj mimoriadne nepraktický otec vyrobil pre Kafku za výdatnej pomoci zručných susedov akú-takú klietku. Jediné, čo si pamätám, že bola vysoká asi meter, na dno sme nasypali piesok, nainštalovali konár a polootvorenú búdku na spanie. Kafka si na nás rýchlo zvykol, no napriek tomu sme mu v prvom roku pre istotu pristrihli letky na jednom krídle, aby nám neuletel. Keď sme sa neskôr uistili, že Kafka zostane verný svojmu adoptívnemu kŕdľu, brali sme ho na pomerne dlhé prechádzky. Tam sa konečne skamarátil s našou kóliou Brigou a keď ho omrzelo okolo nás poletovať, so zjavným nadšením sa vozil na jej chrbte. Na druhý deň sa jej bohatiersky odmenil – desiatky slastných minút sa jej prehrabával zobákom v srsti. Kavky sú poriadne drzé vtáky. Náš semitský prozaik napríklad rád provokoval susedove mačky, vykrikoval na ne zo stromov rôzne kafkovské vulgarizmy, ale, našťastie, mačky nikdy nedostali príležitosť sa mu za tie opovážlivosti pomstiť. Hoci sme Kafkovi dôverovali, že nenaletí na nejakú tú mačaciu lesť, predsa len sme ho pre istotu počas našej neprítomnosti zatvárali do bezpečia klietky.

Kafku som kŕmil miešankou z vareného alebo surového masa, surovej strúhanej mrkvy, rozsekaného vajca na tvrdo a tvarohu (tvaroh je dôležitý najmä pre mláďatá). Kavčiak si od jari do jesene lovil potravu aj sám v záhrade, alebo ju zbieral počas našich častých spoločných hubárskych výletov. V prírode sa kavky živia z troch štvrtín hmyzom a inými drobnými živočíchmi, napríklad mäkkýšmi, pavúkmi a dážďovkami. Štvrtina potravy je rastlinného pôvodu – obilie, zemiaky, ovocie a rôzne bobule.

Hoci kavky nie sú majstrami imitácie, vedia sa naučiť niekoľko desiatok slov a rozličné zvuky. Kafka sa napríklad naučil brechať ako náš pes. Možno práve preto si pomerne rýchlo na seba oba zvery privykli a každé ráno, keď sa stretli, zdravili sa radostným brechaním. Kafka sa naučil napodobňovať aj zvuk cirkulárky, údery sekerou a hrčanie dvojtaktného motora.

straka1.jpg (6352 bytes)Pre chov doma sa hodia aj iné krkavcovité vtáky, najmä straka, sojka, ale aj havrany, vrany a krkavce. Krkavec je pomerne vzácny a hniezda si často stavia na neprístupných miestach. Navyše je to náš najväčší krkavcovitý vták, takže je náročnejší na priestor, zožerie viac a môže sa voziť jedine na chrbte rotvajlera, dogy, prípadne írskeho vlkodava.

krkavec1.jpg (13334 bytes)Do príbuzenstva krkavcovitých patrí aj škorec, ktorý je vhodný aj pre chov v byte. Treba si zaobstarať staršie mláďa, v čase, keď mu vyrastá prvé sivohnedé perie. Škorce sa naučia rozprávať či pískať jednoduchšie melódie ľahšie ako kavky alebo straky. Veľmi dobre vie napodobňovať ľudský hlas krkavec. Niektoré jedince sú také talentované, že rozprávajú hlasom, ktorý je na nerozoznanie od ľudského. Keď som išiel po prvý raz okolo voliéry krkavcov v pražskej ZOO, ozval sa odrazu za mnou mužský hlas: „Jakube, nech toho, vodprejskni, nebo ti nedám žrádlo... Jakube, ty vole, uleť, nebo tě švihnu lopatkou!“ Obzrel som sa, nikde nikto, až po hodnej chvíli som zistil, že hlas patrí krkavcovi. Neskôr som sa zoznámil s jeho ošetrovateľom Juřičkom a, čuduj sa svete, jeho hlas bol na nerozoznanie od krkavčieho.

Pica, po slovensky straka, je rod vtákov z čeľade krkavcovité (Corvidae).

Krkavec čierny (lat. Corvus corax) je zriedkavý druh z čeľade krkavcovité. Je to najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov. Žije v lesoch. Má dĺžku tela asi 650 mm. Živí sa hmyzom, bezstavovcami, výnimočne aj stavovcami.